Ako ich podporiť

Opeľovače, tak ako iné organizmy, potrebujú jesť a rozmnožovať sa. Ak ich chceme podporiť, môžeme im poskytnúť zdroje potravy a hniezdne možnosti.

Ak máte vlastnú záhradu, nie je nič jednoduchšie ako v nej pestovať rôzne bylinky a liečivé rastliny – ligurček, fenikel, kôpor, materina dúška, kostihoj, oregano – to všetko sú medzi opeľovačmi obľúbené kvety.

Mnohé druhy zeleniny sú prekvapivo estetické a čo je dôležitejšie, poskytujú nektár a peľ. Navyše si tak môžete sami odpozorovať, čo opeľuje napr. pažítku alebo ružičkový kel. Možno budete prekvapení, koľko druhov zeleniny opeľujú „obyčajné muchy “.

Ak nevlastníte žiadny pozemok, stále sa môžete pričiniť o zakladanie kvetnatých plôch v mieste svojho bydliska alebo u svojho zamestnávateľa. Koste menej často a ak je to možné striedavo, aby ste umožnili vykvitnúť aj iným rastlinám.

poskytujú potravu nie len hmyzu, ale aj vtákom, cicavcom a ľuďom. Pozor si treba dávať len na to, aby sme výsadbou nezničili peknú kvetnatú lúku. Mnohé druhy kvitnúcich bylín neznášajú zatienenie. Okrem ovocných stromov existujú aj iné kvitnúce dreviny, veľmi obľúbené sú rôzne vŕby, napr. vŕba rakyta je výdatným zdrojom peľu aj nektáru v prvých (pred)jarných dňoch. Vynikajúce sú aj lipy, ktoré okrem kvetového nektáru poskytujú aj medovicu. Počas babieho leta je veľmi obľúbený brečtan, ktorého kvety sú doslova obsypané včelami, pestricami a babôčkami.

Mnohé invázne druhy sú medzi opeľovačmi veľmi žiadané, napr. zlatobyľ, glejovka americká alebo krídlatka sú priam obsypané hmyzom. Krídlatka a zlatobyľ kvitnú neskoro v lete, kedy je málo iných zdrojov potravy. Na druhej strane, obe tieto rastliny majú potenciál potlačiť pôvodné rastlinné spoločenstvá a vytvoriť rozsiahle monokultúry. Vznikajú tak plochy, ktoré sa podobajú repkovému poľu: krátky záblesk hojnosti je striedaný dlhým obdobím hladu. Opeľovače uprednostňujú krajinu, ktorá „produkuje“ potravu rovnomerne počas celej vegetačnej sezóny. Invázky k tomuto neprispievajú a ich zámerné šírenie je vyslovene trestuhodné.

Plnokvetosť spočíva v tom, že peľové tyčinky sú premenené na kvetné lupienky, vďaka čomu kvet vyzerá pompézne, ale neposkytuje žiaden peľ. Navyše, dostať sa k nektáru cez guču kvetných lupienkov je prakticky nemožné. Kvety v kvetinárstvach boli šľachtené tak, aby ohúrili zákazníkov, lenže v honbe za rekordnými tržbami tieto kvety stratili vôňu, správnu farbu a neraz aj nektár, takže pre opeľovače sú nepoužiteľné.

Čmeliaky sú dlhojazyčné včely a uprednostňujú kvety s hlbokými rúrkovitými korunami, ktoré ponúkajú veľké množstvo nektáru. Okrem toho uprednostňujú často zvesené kvety prevažne modrej alebo ružovej farby. Medzi takéto patria rôzne borákovité rastliny, ako borák, pľúcnik, kostihoj, smohla alebo hadinec. Výborným zdrojom nektáru sú tiež hluchavkovité rastliny, ako napr. hluchavky, šalvie, levanduľa, čiernohlávky a pod. Počas vrcholného leta sú dôležitým zdrojom nektáru astrovité rastliny s ružovými kvetmi, predovšetkým bodliaky, pichliače, a nevädze .

Princíp je jednoduchý – navŕtajte diery do drevených polienok, použite staré tehly s dierami, trstinu alebo iné duté byle a uložte pod striešku na oslnenom mieste. Môže trvať viacero sezón, kým bude hotel plne osídlený, preto buďte trpezlivý. Myslite aj na to, že hmyzí hotel je v zásade len človekom vytvorená náhrada za „mŕtve drevo“. Dutinové včielky by prirodzene obývali staré alebo mŕtve stromy. Ak máte možnosť ponechať napr. v mestskom parku, záhrade alebo kdekoľvek inde ležiaci kmeň mŕtveho stromu, využite ju. Podporíte tak aj iné ohrozené organizmy. Pozor, naopak to neplatí! 

Hmyzí hotel nie je náhrada za staré stromy a vyrúbať starý biologicky hodnotný strom a ako „kompenzačné opatrenie“ vyrobiť hmyzí hotel je nepochopenie ich úlohy. Hmyzí hotel je enviro-výchova a podpora pre bežné druhy včiel napr. v záhradách, nie je to ochrana prírody.

Staré, senescentné stromy predstavujú nenahraditeľné ostrovy biodiverzity. Dutiny hostia veľké množstvo špecializovaných organizmov, najznámejší z nich je nepochybne včela medonosná, ktorá by v našich podmienkach obývala najčastejšie práve stromové dutiny. Dutiny v ktorých sa hromadí voda (dendrotelmy) sú obývané viacerými druhmi pestríc, najbežnejšia z nich je trúdovka kvetová (Myathropa florea).

Staré stromy majú často rôzne typy zranení, z ktorých vyteká miazga. Dubová miazga je bohatá na cukor, ktorý skvasí a uvoľňuje príjemnú kváskovú arómu. Tieto miesta lákajú roháče, sršne alebo babôčky, pre ktoré je hodnotným zdrojom vitamínov a minerálov.

Miazgotoky hostia veľmi špecifickú faunu. V tejto „mikrobiálnej pašteke“ sa vyvíjajú aj larvy viacerých unikátnych pestríc, z nich najvýraznejšie sú nepochybne Sphiximorpha subsessilis a Ceriana conopsoides.

Staré stromy sú nenahraditeľné a je dôležité ich uchovávať a poskytnúť im adekvátnu starostlivosť. Samozrejme, 300-ročný dub nemá na záhrade hocikto, ale chcete podporiť saproxylické pestrice a dutinové včely, jedna z možností je orezávanie stromov „na hlavu“. Známou formou orezávaných stromov sú „hlavaté vŕby“, zdroj palivového dreva a prútia na koše, orezávať je však možné takmer všetky listnaté stromy. Mladý strom znesie orez spravidla veľmi dobre, staršie a hodnotné stromy by však mali orezávať iba arboristi. Orezávanie podporuje tvorbu dutín a vedie k zmohutneniu v mieste orezu. Orezávanie stromov je vynikajúci spôsob, ako skĺbiť napr. produkciu palivového dreva a podporu biodiverzity .

Viac o orezávaných stromoch sa môžete dozvedieť tu: http://zivebrehy.cz/dokumenty/

Niektoré druhy včiel však uprednostňujú kolmé steny. Prirodzene by sa takéto miesta vyskytovali v okolí neregulovaných riek alebo ako koreňové koláče vyvrátených stromov. Náhradné hniezdisko pre takéto včely sú staré budovy hospodárske z nepálenej tehly , ale aj budovy s poškodenou omietkou a pod. Z nepálených tehál si môžete spraviť vlastnú kolmú stenu v slnečnom kúte prekrytú strieškou, tzv. „včielkovú stienku“. Komôrky môžete predvŕtať vŕtačkou, alebo si vyrobte vlastné nepálené tehly aj s otvormi. V zásade ide o modifikáciu hmyzieho hotela.

Existuje možnosť zakúpiť alebo vyrobiť si aj domčeky pre čmeliaky, ale presvedčiť čmeliaka, aby osídlil práve váš domček vôbec nie je jednoduché. Napr. Dave Goulson, anglický profesor ktorý sa celý život venuje čmeliakom hovorí, že vo svojej záhrade má každý rok niekoľko čmelích hniezd, ale nikdy v čmelích domčekoch.

Na druhej strane to môže byť zaujímavá výzva, na konci ktorej človek bude vedieť viac o čmeliakoch a ich živote. V prípade čmeliakov však platí, že ak im chcete pomôcť, pravdepodobne omnoho lepšie urobíte, ak vysadíte v záhrade ďatelinu.

Mokradné pestrice sa vyvíjajú v teplej plytkej vode s veľkým množstvom organického materiálu. Ak naplníte vedro vodou a zbytkami po údržbe záhrady (pokosená tráva, žihľava, letorasty viniča a stromov), veľmi pravdepodobne sa tam čoskoro objavia typické larvy trúdoviek. Viac info tu: https://hoverflylagoons.co.uk/ alebo tu: https://www.youtube.com/watch?v=fOokMGpI4vQ