Ako ich spoznáme

Identifikovať hmyz a zaradiť ho do správnej kategórie je často prekvapivo náročné. S časti je za tým obrovská druhová rozmanitosť, s časti je to kvôli mimikry – veľmi rozšírený jav, keď sa jeden druh „tvári“, že je niečo iné. Napr. mnohé pestrice veľmi presvedčivo napodobňujú včely, osy alebo čmeliaky. Inak neškodné druhy hmyzu sa tak snažia chrániť napr. pred vtákmi, ktoré sa „ozbrojeným“ blanokrídlovcom zväčša vyhýbajú. Preto je dôležité pozrieť sa na hmyz pekne z blízka.

Muchy ľahko spoznáme podľa hlavy. Majú veľké, polguľovité oči a krátke, 3-článkové tykadlá, na poslednom článku s „vláskom“ (ostina alebo arista). Blanokrídlovce majú vysoké, oválne oči a dlhé, lomené tykadlá. Pozor! Niektoré muchy majú predĺžené tykadlá, stavba tykadla je ale stále rovnaká.

Hlava čmeliaka lúčneho

Definujúci znak včiel je stravovanie. Ako jediná skupina hmyzu na planéte sú celý svoj život striktne vegánske, imága aj larvy sa živia výhradne peľom a nektárom. Včely majú rozvinutú aj starostlivosť o potomstvo: potravu pre larvy zbiera matka (alebo staršia sestra, v prípade eusociálnych druhov), do vhodnej dutiny nazhromaždí peľ s nektárom, na ktorý vykladie vajíčko.

Preto majú samičky včiel zariadenie na zber a transport peľu. Konkrétne sú to predĺžené chlpy v oblasti zadných nôh, hrude a bruška. Pri veľmi detailnom pohľade by ste dokonca videli, že chlpy včiel sú perovité. Takže ak uvidíte zvieratko s vrstvou peľu na nohách alebo brušku, takmer isto je to včela.

Včela medonosná a čmeliaky patria medzi korbikulátne včely, na zadných končatinách majú košíčky (latinsky corbiculi). Zadná holeň je rozšírená, v strede lysá a po bokoch lemovaná dlhými brvami. Korbikulátne včely prenášajú peľ zlepený nektárom, inak by im z košíčkov vypadával, včelári ho poznajú ako obnôžkový peľ. Väčšina samotárok však prenáša peľ suchý, nemajú vyvinuté košíčky, iba predĺžené chlpy (latinsky scopa). Peľ prenášajú aj na stehnách, bedrách alebo brušku – závisí na druhu včely.

Pokiaľ má včela plne naložený peľozberný aparát, je veľmi výrazný a pomôže vám rozpoznať, či sa jedná o samotárku alebo nie. Včela medonosná má tiež ako jediná naša včela oči pokryté chlpami a výrazne predĺžené radiálne políčko (na prednom okraji prvého páru krídel).

Určovanie včiel komplikujú samci. Obyčajne sú omnoho vzácnejší než samice, ale na rozdiel od nich nemajú vyvinutý peľozberný aparát, čo môže byť niekedy mätúce. Ak vás zaujíma, ako rozpoznať samca, tak majú 12 tykadlových článkov, samičky len 11. A samozrejme, samičky majú žihadlo, ak by to chcel niekto zisťovať týmto spôsobom

Včely sú čo do spôsobu života prekvapivo rozmanitá skupina a jednou z najfascinujúcejších sú kukučky. Tieto včely si nerobia vlastné zásoby potravy, ale kladú do hniezd iných včiel. Len čo sa z vajíčka vyliahne larva, najprv sa zbaví konkurencie – vajíčka hostiteľskej včely, prípadne ďalších kukučích vajíčok. Vďaka tomu, že samičky nezbierajú peľ (robia to za nich hostiteľské druh včiel), majú veľmi redukované ochlpenie a chýba im peľozberný aparát. Okrem toho sú veľmi kontrastne vyfarbené, veľmi často vyzerajú ako osy. Ale ako potom vieme, že sú to včely? Aj pre ne stále platí, že sa živia výlučne peľom a nektárom, ibaže „nakradnutým“. Medzi najčastejších zástupcov kukučiek patria nomády (rod Nomada) a a včely rodu Sphecodes s nápadne červeným bruškom, vzácnejší sú zástupcovia rodov Epeolus, Melecta alebo Pasites.

A ako ich teda rozpoznáme od ôs? Osy majú na vnútornom okraji oka výrez, ktorý im dodáva nahnevaný výraz. Navyše, osy skladajú krídla pozdĺž bruška, takže je stále viditeľné. Kukučky skladajú krídla plocho na bruško, takže kresba zaniká a oči sú „normálne“, bez výrezu.

Identifikáciu pestríc komplikuje ich obrovská farebná a tvarová rozmanitosť. Tie najtypickejšie druhy sú pestro sfarbené, iné sú však vyslovene nenápadné, černasté alebo sivé. Pestrice majú napodobňovanie „v krvi“ a okrem čmeľov, ôs a včiel napodobňujú aj kutavky, piliarky a muchy z iných čeľadí, napr. aj mäsiarky. Jediný takmer dokonale spoľahlivý znak je nepravá žilka (vena spuria), ktorá prechádza stredom krídla. Nie je to skutočná žilka, ale záhyb na krídle. Voľným okom sa nedá dobre vidieť, na kvalitnej fotografii ale áno.